Naši predkovia to na Kysuciach nemali ľahké. Kamenistá a drsná pôda len málokedy odmenila roľníka bohatou úrodou obilia, a tak sa na každú nastávajúcu zimu čakalo s obavou v očiach. A predsa tu ľudia prežili. Vďačili za to plodine, ktorá síce do Európy prišla z druhej strany našej planéty a na Kysuce dorazila ako úplne posledná, no napokon sa stala skutočným „druhým chlebom“ a základom života. Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, vás v nedeľu 23. augusta 2026 v čase od 10:00 do 17:00 hodiny srdečne pozýva do Múzea kysuckej dediny na obľúbené podujatie Kuchyňa starých materí s príznačným podtitulom Zemiaková nedeľa. Tento deň bude veľkou oslavou suroviny, ktorá zachraňovala životy, tvarovala miestnu kultúru a dodnes nechýba na žiadnom stole.
Cesta zemiakov na naše políčka pritom vôbec nebola jednoduchá. Keď táto plodina pochádzajúca z ďalekej Južnej Ameriky dorazila v 16. storočí do Európy, ľudia ju prijímali so značnou nedôverou, strachom a odporom. Obyčajní dedinčania ju často považovali za nečistú, ba až pohanskú plodinu, ktorá môže ohroziť zdravie. Keďže nikto nevedel, že najväčšie poklady sa skrývajú pod zemou v podobe hľúz, zemiaky sa zo začiatku pestovali len ako vzácne a exotické kvety v zámockých záhradách. Hovorí sa, že na prelomenie nedôvery bolo treba skutočne veľa – dokonca aj samotná cisárovná Mária Terézia musela podporiť šírenie tejto plodiny panovníckymi reformami a podľa tradovanej historickej kuriozity nosievala kvety zemiakov na klope svojho kabáta, aby ľuďom ukázala, že táto rastlina nie je nebezpečná, ale naopak, obdivuhodná. V roku 1768, o nich písal mních Cyprián z Červeného Kláštora a tieto zmienky pripomínajú, že na sever Slovenska ich priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe – medzi nimi aj Tomáš Šváby, ktorý ich nechal rozmnožiť vo Veľkej Lesnej, odkiaľ pochádza aj známy názov „švábka“.
Na Kysuciach však boli zemiaky do počiatku 19. storočia len okrajovou plodinou. Pôvodné archaickejšie spôsoby obhospodarovania pôdy totiž ich plošnú permanentnú produkciu neumožňovali, pretože pôdu veľmi vyťažovali. Až zavádzanie pestovania krmovín v druhej polovici 18. storočia prinieslo efektívnejší stajňový chov dobytka, ktorý produkoval hnojivo potrebné na kvalitnejšiu regeneráciu pôdy, a to umožnilo zemiakom zaujať dominantné postavenie. K zmene prispela aj opatrnosť ľudí, ktorých životy záviseli od vlastnej úrody, no túto nedôveru napokon prelomila tragická neúroda obilnín začiatkom sedemdesiatych rokov 18. storočia. Ukázalo sa, že spoliehať sa na jediný druh plodín je nebezpečné.
Na Kysuciach sa zemiaky objavili zo všetkých plodín, teda, ako posledné, no nadobudli tu absolútne kľúčový význam. V drsných a chladných podhorských podmienkach sa stali záchranou a doslova „druhým chlebom“, ktorý chránil vrchárov pred hladom a pomáhal stúpať populačnej krivke regiónu. Všetky práce od prípravy pôdy až po zber sa pritom až do polovice 20. storočia robili ručne motykou. Neboli len surovinou na varenie, ale slúžili aj v ľudovom liečiteľstve, kedy surové zemiakové kolieska prikladali ľudia na čelo pri bolestiach hlavy či na vredy.
Postupne sa zemiaky stali pevným základom kysuckej kuchyne. Gazdinky ich varili, piekli, kombinovali s mliekom, kapustou či mäsom a spájali s múkou, čím kompenzovali jej nedostatok. Takto vznikli tradičné pokrmy, ako sú halušky, šúľance, zemiakové placky.
Kuchyňa našich starých materí má v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke jedinečné čaro, ktoré sa mnohokrát spája s neodolateľnou vôňou a vrúcnym privítaním. Iste si i vy spomeniete na obľúbené jedlá, ktoré vám vaša stará mama s láskou pripravovala. Vychutnajte si preto neodolateľné podlesníky podľa tradičného receptu alebo príďte ochutnať tie naše priamo do skanzenu.
Počas Zemiakovej nedele ožijú príbehy a tradície priamo pred očami návštevníkov. Vôňa, ktorá sa bude šíriť Múzeom kysuckej dediny vo Vychylovke, naláka každého milovníka dobrého jedla na chrumkavé podlesníky, poctivú zemiakovú polievku, pečené zemiaky s kapustou a slaninkou, či domáce zemiakové lokše s makom alebo lekvárom.
Príďte si v nedeľu 23. augusta 2026 užiť deň plný histórie, zaujímavých faktov a chutí, ktoré formovali celé generácie našich predkov. Ste srdečne vítaní!
Informácie o podujatí: www.kysuckemuzeum.sk
